|
Z autorovej tvorby
CHVÁLA BOHU
Tak už som sa potešil ...
Ostalo hmlisté ráno
Nové myšlienky
v zápolení sinavom
V smútočnom sprievode
pochodujú oficieri
Však nik netuší
že strácajú ruže
na kamennom podlaží
Blato mlák
Kríž hrdúsi k zemi
Kade tade chudák behá
Bože spomeň si ...
Tu zmôžeš len TY
Však tam kde nik netuší
zahojíš rany boľavým
a mne je dobre na duši.
Výkrik
Zahŕňajú studne;
dve mäkké ľudské dlane;
celkom pokojne
krížikmi jazvia zem;
nad ktorými visia
priezviská bez mien.
Cez krosná
Zodratý mlynček na slová.
Zadrhnutý s kvapkou krvi.
Zadrapený v myšlienke
o oriešok pritvrdý;
Ledva vycedil posledné.
„Rozochvenie...“
pre neposledných;
precedené medzi zuby.
Podstatné, nepodstatným.
Slovíčka
rozzobanej mrvy.
Nad horizont
V tichom šerení;
kde sa všetko skrýva pod veci,
nastáva bieda tmy.
Hryziem si pery do krvi.
Čo sa deje nad nami
alebo pod nami?
V guľatom svete
s hranami.
Výtvor našej fantázie
stelesňuje výjav ľudskej predstavy.
Horizont človečej slávy.
|
