|
Z autorovej tvorby
Vykorenená
Nalomená na polceste,
vyplavená
vyschýnam.
Vykorenená z predstáv,
až do kostí
budem stále kričať
a kopať
a búchať,
kým ma neodeješ
do zhmotnených nocí.
Až potom nájdem svoje miesto
prvého odpočinku.
Psie dni
Explózia v dlani, roztrieštené svetlá.
Na prstoch tmavomodré sriene.
Mám ich z bitky o slnko.
mám ich z ciest,
z nástupísk
i z tiem
Sledujú ma aká som
a aká zostanem.
|
|