Vitajte

            




Člen klubu V.L.A.S.
Mgr. art Katarína Mišíková



Vie, že v snoch sa dá rátať len raz. Jej poézia má znaky i ironický nadhľad. Jej tvorba bola ocenená na viacerých literárnych súťažiach. Pohlcuje ju teraz viacej divadelná tvorba. Je autorkou poviedok a filmových dokumentov, v poslednom období úspešných scenárov divadelných hier, jej autorské hry sú na Slovensku známe. Je pedagogičkou na Akadémií umení v Banskej Bystrici, prodekankou na Fakulte dramatických umení.





Z autorovej tvorby

Úryvok z monodrámy „Ľudoloď“

".....Aj keď sa každá loď raz potopí, jej duša vzlietne k nebu. Pretože nebo je odrazom mora, je to jeho dvojča, ktoré chtiac -–nechtiac vypadlo na zem. Je to nerozlučný pár, ktorý je spolu v dobrom i v zlom. Nebo stráži more a more stráži nebo. Keď nebo plače, more hlce jeho slzy, aby ich pretavilo na svoju veľkosť. Chcelo by byť bližšie k nebu. Objať ho, poláskať, poškrabať, pošeptať, posmeliť. A keď sa hnevajú, tak sa hnevajú spolu. Dráždia to najcennejšie čo majú. Nebo svoje oblaky, kedy hviezdam nedovolí svietiť a štekliť morské vlny svojou ľahkosťou. More bez zmyslov vyhadzuje jednu vlnku za druhou, akoby boli prebytočné a malicherné. Len ľudia si myslia, že sú od seba tak ďaleko, že nikdy nemôžu byť blízko. A pritom... /pauza/ Všetko sa dá. Túžiť znamená plávať. Čím väčšia je túžba, tým rýchlejšie doplávame k svojmu cieľu."



Krivky tvárí

... Aj keď máš tých tvárí viac
premeň sa..
Človek človekom sa stáva,
keď duša a srdce máva
sprítomnenú chválu i krivdu,
nesplnené sny okrem jedného..

Naháňať sa s časom,
myšlienka je stokrát rýchlejšia..
Zelenú si prosím,
viac mi netreba.

Úsmev v slzách,
veď i more slané je...
tak citu preukáž,
že plávať vieš..

"Koľko máš tvárí?"
-Toľko, koľko ostatní-,
odpovieš..
"V hudbe sa nevyznám,
pred ňou jedinou skláňam tvár"...

Neutop sa teda,
keď plávať vieš,
neroslz sa,
ak úsmevom rozumieš...