|
Spomíname na troch významných literátov Novohradu - literárnych historikov a kritikov
„Putovanie s batôžkom slov“
- LITERÁTI
MICHAL GÁFRIK
PhDr. Michal Gáfrik, DrSc. (1931 - 2015) – vedecký pracovník, literárny historik, kritik, editor a textológ.
Narodil sa 18. augusta 1931 v Gregorovej Vieske. Základnú školu vychodil v rodisku, do meštianskej školy začal chodiť v
Tomášovciach, no po roku odišiel študovať na Gymnázium vo Zvolene. Väčšiu časť gymnaziálneho štúdia absolvoval v Lučenci,
kde roku 1950 zmaturoval. Potom študoval na FF UK v Bratislave slovenčinu a literárnu vedu. Ešte ako poslucháč fakulty sa
stal redaktorom Slovenského vydavateľstva krásnej literatúry. Na jeseň roku 1955 nastúpil do Ústavu slovenskej literatúry
SAV ako vedecký ašpirant. Tu pracoval osemnásť rokov až do roku 1973. Pre občianske a politické postoje k udalostiam rokov
1968-1969 a nasledujúcej normalizácii bol politicky diskriminovaný. Musel opustiť vedecké pracovisko SAV, vylúčili ho zo
ZSS a nesmel publikovať. Necelý rok pracoval ako bibliograf v Univerzitnej knižnici, ale aj odtiaľ musel odísť, pretože sa
nesmel zamestnať v rezorte kultúry. V rokoch 1974-1979 bol technicko-hospodárskym pracovníkom Ústavu racionalizácie v
stavebníctve a v rokoch 1979-1990 odborným pracovníkom Mestskej správy Slovenského štatistického úradu. V marci 1990 sa
vrátil na pôvodné miesto vedeckého pracovníka v Ústave slovenskej literatúry SAV.
Do literárneho života vstúpil ako študent. Písal literárne kritiky, recenzie, úvahy a glosy. Ako vedecký pracovník sa
venoval výskumu poézie Slovenskej moderny. Prvou knižne publikovanou prácou bola monografia Poézia Slovenskej moderny
(1965), po nej nasledovala štúdia Próza Slovenskej moderny I (1966). Edične pripravil a roku 1966 vydal I. zväzok
akademického vydania Súborného diela Ivana Krasku. V kratších štúdiách venoval pozornosť aj literárnemu vývinu J.
Jesenského a M. Rázusa. Prozaickej tvorbe M. Rázusa sa venoval aj v období, keď nemohol publikovať. Roku 1979 vydal
ako samizdat monografiu Etická próza Martina Rázusa. Po návrate na pôvodné miesto mohol dokončiť projekty z rokov
spred normalizácie. Knižne vydal vedeckú prácu Próza Slovenskej moderny (1993), v ktorej ukázal, že najprogresívnejšia
časť slovenskej prózy tohto obdobia je porovnateľná s dobovými vývojovými tendenciami moderných európskych literatúr.
Súčasne vydal aj II. zväzok akademického vydania Súborného diela Ivana Krasku. Pod názvom Rázusovské návraty (1995) vydal
analytické štúdie o živote a diele Martina Rázusa. Rázusovi je venovaný aj prvý zväzok dvojdielnej monografie Martin
Rázus - osobnosť a dielo (1998).
Dňa 27. februára 2015 Michal Gáfrik zomrel v Bratislave.
Zdroj:internet, Ústav slovenskej literatúry SAV
JÚLIUS NOGE
PhDr. Július Noge, DrSc. (1931 - 1993) – literárny historik a kritik, pseudonym Juraj Vidovenec.
Narodil sa 30.1.1931 v obci Vidiná v regióne Novohradu. Po absolvovaní štúdia slovenčiny a literárnej vedy na FF
UK v Bratislave (1955) až do konca života pracoval v Ústave slovenskej literatúry SAV. Žiak prof. Andreja Mráza a
Milana Pišúta si postupne osvojil štrukturalistické podnety Oskára Čepana a uplatňoval ich najmä pri analýzach
problematiky slovenskej prózy od romantizmu po koniec 20. storočia.
Július Noge kriticky sledoval dobovú básnickú, no najmä prozaickú tvorbu. Svedčia o tom výbery Literatúra v pohybe
(1968) a Kritické komentáre (1974), ako aj monografie s trvalejšou platnosťou Prozaik Vladimír Mináč (1962), Próza
Kláry Jarunkovej (1979), najmä však dôkladné presondovanie a syntetizujúce zhodnotenie tvorby pre mládež Literatúra
v literatúre (1988). Záslužná bola aj Nogeho editorská činnosť. Na vydanie precízne pripravil a znalecky komentoval
okrem iného niekoľkozväzkové spisy , J. M. Hurbana, Jána Kalinčiaka, G. K. Laskomerského,Terézie Vansovej, ale aj
antológie z medzivojnových ľúbostných noviel Nesmrteľní milenci a slovenských historických noviel 20. storočia
Svadobná noc. Vyvrcholením vedeckovýskumnej práce J. Nogeho sú novátorské literárnohistorické analýzy hlavne
Kalinčiakovho a Hurbanovho diela (Slovenská romantická próza, 1969), predovšetkým však rozsiahla dvojzväzková
monografia Martin Kukučín, tradicionalista a novátor (1962, 1975) a na ňu nadväzujúca kniha Martin Kukučín.
Epik života – život v epike (1991).
Ústav slovenskej literatúry SAV v Bratislave pripravil 2. júna 2011 v rámci cyklu Pamäť literárnej vedy vedecký seminár
pri príležitosti nedožitého životného jubilea
PhDr. Júliusa Nogeho, DrSc. Seminár venovaný jeho pamiatke koncepčne a organizačne pripravila Janka Pácalová z
Oddelenia dejín slovenskej literatúry 19. storočia Ústavu slovenskej literatúry SAV. Program bol rozdelený na
dve časti. V prvom bloku sa účastníci sústredili na reflexiu literárnovedného pôsobenia Júliusa Nogeho (výskum
žánrových otázok slovenskej prózy 19. a 20. storočia, kritická reflexia súdobých prozaikov a básnikov, aktívna
editorská činnosť, pôsobenie v oblasti literatúry pre deti a mládež), druhá časť dala priestor pre prezentáciu
aktuálnych výskumných problémov z oblasti slovenskej literárnej historiografie, a to najmä 19. storočia.
Úvodný referát Dve glosy k profilu literárneho historika a kritika Júliusa Nogeho predniesol Milan Hamada, ktorý uviedol,
že aj napriek odlišnej východiskovej pozícii Júliusa Nogeho a seba (Nogeho východiská čiastočne ovplyvnené dobovou
ideológiou a Hamadove vedome antiideologické) akceptoval interpretačné práce bývalého kolegu a v mnohých zisteniach
sa s ním zhodoval. Ján Gavura (FF PU Prešov) v príspevku Július Noge číta Jána Buzássyho (a iných autorov) priblížil
Nogeho editorské výsledky a jeho prístup k vydaniu knihy Jána Buzássyho V hline, v dreve, v piesni. Henrieta Buzgová
(FF TU Trnava)hovorila o pohľade Júliusa Nogeho na literatúru pre deti a mládež, a to od prvotných kritických dotykov
až k neskoršej teoretickej syntéze.
Zdroj:internet
IVAN KUSÝ
Ivan Kusý (1921 - 2000) – literárny kritik a historik.
Narodil sa 6.4.1921 v dedinke Dobroč. Absolvoval FF UK v Bratislave, pracoval ako vedecký pracovník MS v Martine.
Vedecký pracovník, zástupca riaditeľa (1951 - 1957), v rokoch 1957-1970 riaditeľ literárno-vedného ústavu SAV,
hlavný redaktor Slovenskej literatúry (1956 - 1970).
Ako literárny kritik si všímal predovšetkým nové ideové a umelecké tendencie v prozaickej tvorbe. Napísal desiatky
kultúrno-politických, článkov a doslovov. Ťažisko jeho práce spočíva v oblasti literárno-historického výskumu. Z
realistických prozaikov najviac pozornosti venoval Timrave, publikoval o jej tvorbe niekoľko štúdií, pripravil
na vydanie jej dielo, bol redaktorom zborníka štúdií a spomienok na ňu, vydal jej korešpondenciu so Šoltésovou.
Je spoluautorom diela "Dejiny slovenskej literatúry" (toto dielo patrí medzi základnú študijnú literatúru na
vysokých školách ).
Ťažiskovým obdobím jeho literárnohistorického výskumu bolo obdobie literárneho realizmu, so zameraním na prózu
(Vajanský, Timrava, J. G. Tajovský a i.). Medzi jeho najzávažnejšie práce patria rozsiahle kapitoly v 3. a 4.
zväzku Dejín slovenskej literatúry (napísal do nich vstupné časti, procesné kapitoly o prozaickom a dramatickom
vývine a portréty spomenutých troch autorov). Vajanskému venoval trojzväzkovú monografiu (Mladý Vajanský, 1987;
Zrelý Vajanský, 1992; tretia časť čaká na vydanie). Ako kritik sa sústavne zaoberal prozaickými prácami s tematikou
SNP a tejto problematiky sa týkajú aj dve knižné monografie (Premeny povstaleckej prózy, 1974; Povstalecká próza, 1984).
Ivan Kusý ponímal literatúru vždy veľmi široko, všímal si aj okrajové žánre a hodnoty, snažil sa o kompletný pohľad.
Jeho práce sú materiálovo bohato fundované, pritom koncepčne ucelené a premyslené. Literárne dielo videl a skúmal
v konkrétnom kultúrnom a najmä spoločenskom kontexte. Spoločenský vývin, podľa neho, nielen nachádzal odozvu v
literárnych dielach, ale aktívne vplýval aj na podobu a charakter literatúry. Táto vývinová koncepcia (v tom čase
všeobecne prijímaná) posilňovala sociologický ráz Kusého výskumnej práce. Nezanedbával však ani literárne súvislosti.
Poslednú fázu realizmu skúmal v kontexte Slovenskej moderny, a tak určil jeho nové prvky i predpoklady pre ďalší vývin.
Zaujímali ho aj textologické problémy. Na vydanie pripravil Vajanského Spisy.
Vladimír Petrík Zdroj:internet
Filmový blok
ARNOLD KOJNOK
Režisér Arnold Kojnok, žije v Poltári, dosiahol významné úspechy na poli filmárskom. Získal viacero ocenení, filmy sa
zúčastnili súťaží a festivalov doma, ale reprezentovali nás aj na festivaloch v zahraničí. Režíroval tri filmy:
- Ľudia na trati (2007, 29 min.)
- Muzikológ a tvorca (TV film 2008, 45 min)
- Pomsta (2010, 32 min)
Dokumentárny film Ľudia na trati je skupinový portrét, ktorého protagonistami sú ľudia žijúci v blízkosti opustenej
železnice na juhu stredného Slovenska. Je to film reflektujúci súčasný „stav vecí” v konfrontácii s minulosťou.
Tvorivú prémiu za študentskú tvorbu získal Arnold Kojnok za réžiu filmu Muzikológ a tvorca „za autentický pohľad na
kreatívneho, nekonvenčného človeka“ - 20. výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov
a Literárneho fondu za audiovizuálnu tvorbu roku 2008 Bratislava.
Posledným jeho filmom je POMSTA: Hlavným hrdinom filmu je brusič skla Milan Farkaš, ktorý vyrástol v detskom domove.
Žije spolu so synom na malom sídlisku v meste Poltár. Po dvadsiatich štyroch rokoch práce v miestnom sklárskom závode ho
prepustili a tak bol nútený nelegálne pracovať. Jeho príbeh je vykreslený na pozadí ekonomických anomálií, s ktorými sa
na Slovensku stretáva čoraz väčšia skupina obyvateľstva.
Ocenenia: Festival študentských filmov Áčko 2010, Hlavná cena festivalu Grand Prix a cena za najlepší dokumentárny film.
|
|